História obce
V obci Andač je známe osídlenie z neolitu (sídlisko lengyelskej kultúry),zo staršej doby železnej halštatské pohrebisko a slovanské sídlisko z 10. a 11. storočia.V roku 1601 bola vypálená, v roku 1664 bola bez obyvateľov.
V 17. – 19. storočí mali väčšinové vlastníctvo Babótyovci, v 18. storočí tu mali komposesorátne majetky aj Šimoniovci a iní. Počas sčítavania v roku 1784 – 1787 mala obec 15 domov a sto obyvateľov, z toho tri zemianske osoby. JRD v obci bolo založené v roku 1958. Zo stojatých vôd rieky Nitry vznikli Andačské rybníky.
V roku 1818 tu bol postavený kríž, ktorý doteraz stojí na miestnom cintoríne. Počas násilnej maďarizácie bola obec Andač premenovaná na Kissandacs. A v druhej polovici 20.soročia tu bola postavení kaplnka, ktorá bola postavená z pôvodnej zvonice a ktorú dobrovoľne postavili občania obce.
Fara Lukáčovce
Farnosť v Lukáčoviach sa spomína od roku 1332. To značí, že jestvovať musela už pred týmto dátumom. V prameňoch písomnej povahy do roku 1770 nemáme žiadne údaje o existencii nejakej farskej budovy. Je pravdepodobné, že správcovia farnosti sídlili neďaleko kostola alebo v bližšie nelokalizovanej budove biskupského správcu, či dokonca v kaštieli. Až v roku 1770, za nitrianskeho biskupa Jána Gusztínyiho vystavali novú, do dnešných dní slúžiacu farskú budovu. Umiestnená je na severnom svahu neďaleko kostola. Na západnej stene fary je mramorová tabuľa, ktorá pripomína, že tu pôsobil (r.1780) významný slovenský národovec Juraj Fándly.
V čase svojho najväčšieho územného rozmachu k lukáčovskej farmosti patrili obce Alekšince, Andač, Nové Sady, Malé Zálužie, Čab a Sila, spolu s nimi i majere v ich chotároch.
zdroj: www.lukacovce.sk
Železničná trať
Andač - Lukáčovce
27.5.1926 bola vykonaná verejnoprávna pochôdzka po trati úzkorozchodnej hospodárskej dráhy s animálnym pohonom zo stanice Andač do Lukáčoviec patriacej firme Loewy v Lukáčovciach. 28.5.1926 vykonaná technicko-policajná pôchôdzka a podľa nej udelená prevádzka na trati v km 0,0-4,50, ktorá bola potvrdená ministerstvo železníc 24.647/26.
(Věstník pro železnice a plavbu, 1925-28, sign. v UKn 19B2911, 19B607
zdroj: rail.sk